Hádam je načase seriál so staršími vecami, ktoré ma zaujali, nejako ukončiť. Povedzme „cestou okolo polovice sveta“. Vzorky sú z troch kontinentov, nech je to pestrejšie.

PARASITIC EXTIRPATION – Putrid Crown (EP, 2014, Sevared Records, 20:20)

Poznáte BDM spolok ABNORMALITY z Massachusetts? Ak nie, učte sa ho spoznávať, najlepšie na nejakom koncerte. Aj keď nie je vylúčené, že po zhliadnutí vokalistky Malliky Sundaramurthy dostanete nápad urobiť isté zmeny v line-upe vašej domácnosti. Ale nie o tom som chcel. Vec je totiž taká, že Mallika má pod kontrolou mikrofón aj v ďalšej tech-BDM bande PARASITIC EXTIRPATION, ktorá štyri roky po debutovom albume „Casketless“ vydala 1. decembra šesťskladovú EP „Putrid Crown“.

Tá fanúšikov poteší šťavnatým, technicky prepracovaným a zároveň hutným, masívne znejúcim USBDM. Ani neviem, k akej známejšej bande toto celé prirovnať, miestami je to taká výrazne ľudskejšia verzia GIGAN, občas trochu menej trilkujúci ORIGIN, ale základ je predsa len v klasike, postavenej na masívnych rifoch, a do hry vstupujú aj slušné melódie. Nie náhodou je piatou skladbou v poradí cover „Buried Dreams“ od CARCASS (album „Heartwork“), ktorý oproti originálu znie hutnejšie, brutálnejšie jednak vďaka zvuku, ako aj preto, že Mallika bez ohľadu na svoje útle a mňam telesné parametre hrnie ťažký hlboký vokál, asi ako Corpsegrinder a možno aj viac. Celkovo veľmi dobrá vec, zľahka „umelecká“, a zároveň surovosť od podlahy.

8/10

https://parasiticextirpation.bandcamp.com/releases
https://www.facebook.com/parasiticextirpationband

BAALSEBUB – The Great Plague (2013, samovydanie, 11:04)

Minule tu bola o Estónsku reč v súvislosti s BEYOND THE STRUCTURE, ktorí u nás hrali v jeseni, a ak chcete vysoko kvalitný a nesterilný technický death metal, ich debutový album si iste zožeňte. Teraz pár vetami priblížim pre mňa sľubný objav z Talinnu. Kvarteto BAALSEBUB existuje od roku 2013 a hneď vtedy nahralo štvorskladbové EP, textovo hodené do tém stredovekých ukrutností. Neprekvapujúco je zverský brutal death Estóncov odrazom tvorby BRODEQUIN, a vďaka istej porcii slammingu a hnilobných gore temp aj ORCHIDECTOMY.

Oproti spomínaným majú BAALSEBUB akýsi ostrejší, rezavý zvuk, a takto je nazvučené aj extrémne hrdelné bahno, občas pripomínajúce mašinou prehnaný zvuk brúsky. Nahrávka je síce ešte z roku 2013, ale keďže vyšla v deň, kedy mám narodeniny, ide o štýl, ktorý ma baví a dúfam, že nadšenie chalanom vydrží aspoň na jeden album, je to tu.

7,5/10

http://www.metal-archives.com/bands/Baalsebub/3540372917 https://www.facebook.com/pages/Baalsebub/360917120665252

DECIMATION – Reign Of Ungodly Creation (2014, Comatose Music, 36:26)

Tureckí DECIMATION pôsobia v Ankare od roku 1999 a „Reign...“ je ich tretí album. Nahrali ho v zostave Emre Üren - gitary, basgitara, Erkin Öztürk -gitary, basgitara, vokály a Goremaster – bicie. Za zmienku stojí, že Goremaster hrával v tureckej gore/BDM legende CENOTAPH, ktorých vokalista Batu niekedy naživo u DECIMATION hosťuje. (Kapela hľadá nového stáleho vokalistu, hoci Erkin je rozhodne nadaný, chce sa však koncentrovať na gitaru, zvládať jedno i druhé naživo zas taká brnkačka nie je.) Turci na deväťskladbovej novinke ponúkajú veľmi dobrý, prvoligový brutálny death metal, ktorý je na jednej strane technicky podaný, na druhej naozaj surový a drvivý.

Prvá skladba s punkovo chrastivým úvodom (dlhoročný fór, použitý kadekým od SLAYER po PYOGENESIS) by mohol naznačiť, že pôjde hlavne o nekompromisný náklep. Nie je to však celkom tak, skoro by som povedal, že v porovnaní s predošlým albumom „Anthems Of An Emypreal Dominion“ pribudlo viac voľnejších temp (tuším piata skladba je skoro ako SIX FEET UNDER v ich lepších momentoch) a celkovo je hudba po tejto stránke variabilnejšia. Určite sa však neuberalo na celkovej surovosti, ktorá je navyše „vytunená“ temnou a dramatickou atmosférou. Viacero úsekov je na hranici slamu, ale technicky podaného, so zaujímavými gitarami, sekačkami a pískaniami, proste skôr niečo v štýle DYING FETUS. Hudobne majú DECIMATION blízko aj k starším DEEDS OF FLESH a SUFFOCATION, textovo sa zaoberajú hlavne dávnymi sumerskými mýtmi a tak celkovo dokazujú, že turecká BDM scéna možno nepatrí k tým najväčším, ale má čo ponúknuť aj ozajstným fajnšmekrom. Bonusom pre pamätníkov zlatého veku death metalu je obal od Dana Seagravea.

8/10

http://www.metal-archives.com/bands/Decimation/29434
https://www.facebook.com/DecimationTR

GORELUST – We Are Undead (2015, PRC Music, 30:46)

Vydať druhý album dvadsať rokov po debute je husársky kúsok, aký sa len tak hocikomu nepodarí. Kanadských GORELUST z Rimouski v Québecu som považoval za spolok dlhé roky ležiaci v hrobe, keď tu z ničoho nič udreli s novým albumom, na ktorom tvrdia, že sú nesmrteľní. Tajili to rozhodne dobre, ich identitu však potvrdzuje to, že aj na obale druhého albumu je klavír, k tomu výrazne viac tých, ktorí už buď mŕtvi sú, alebo čoskoro mŕtvi budú, a aj nakreslené je to precíznejšie. Jednotka „Reign Of Lunacy“ pred 20 rokmi obsahovala slušný úderný death metal súdobého kanadského strihu, ale v porovnaní s vtedajšími KATAKLYSM, CRYPTOPSY alebo GORGUTS skôr druhá liga, už si ani nepamätám, za čo som ho vymenil.

Dvojka, ktorú dali dokopy Pascal Chevrier (basa), Francis Marmen (bicie), Martin Fournier (gitary) a Jean Beaulieu (vokály), mimochodom všetci boli v kapele aj v časoch debutu, obsahuje aj s introm desať skladieb zaujímavo podaného nadupaného brutálneho death metalu s kalným staroškolským zvukom, ktorý pomerne počuteľne čerpá z USBDM východného pobrežia a New Yorku a mixuje ho s istou dávkou kanadských dramatických harmónií a mierne „kataklyzmatickou“ melodikou. Pod tým americkým vplyvom si predstavte hlavne veci ako PYREXIA, INTERNAL BLEEDING, DEHUMANIZED alebo DYING FETUS, teda agresívne rúbačky, nejaký ten klasický slam a hlboký vokál. V podstate nenápadná banda, ktorá už asi na nejaké svetoborné ambície kašle, prekvapila so žánrovo veľmi vydareným albumom.

8/10

http://www.metal-archives.com/bands/Gorelust/9212
https://www.facebook.com/gorelustband

DYING OUT FLAME – Shiva Rudrastakam (2014, Xtreem Music, 35:20)

V auguste minulého roku vydali španielski Xtreem Music vydarený kus aj na súčasné pomery dosť exotického death metalu. DYING OUT FLAME sú (dúfajme že ešte stále) z nepálskeho Káthmándú a šesťskladový materiál „Shiva Rudrastakam“ je ich debutovým albumom a zároveň zatiaľ jedinou oficiálnou nahrávkou. Filozoficky sú ponorení do hinduistickej mytológie, védickej literatúry, duchovna a podobných záležitostí, svoj štýl označujú za „Hindu/Vedic Death Metal“. Je teda pochopiteľné, že sa tu nachádza mnoho pasáží založených na tradičnej hudbe a spevoch indického subkontinentu, čím majú blízko k známym singapurským Indom RUDRA, a aj v metalovej zložke sa používajú okrem iného tradičné stupnice.

V prvom rade ale treba podotknúť, že metal tu vysoko prevažuje a DOF hrajú hutný, energický, temperamentný naklepaný kov smrti, technicky vyspelý a aj dosť brutálny. Zvlášť v náklepových pasážach prináša nálady blízke „egyptológom“ NILE a celkovo ide o vyspelé, vydarené, chytľavé a vďaka kultúrnemu zázemiu originálne dielo.

8/10

http://www.metal-archives.com/bands/Dying_Out_Flame/3540383605
https://www.facebook.com/dof.vedic
http://www.reverbnation.com/dyingoutflame